na Blog.cz

Svet by bol úplne iný, keby nám ľudia do očí povedali, čo si o nás myslia. Bol by však lepší ? Boli by sme šťastnejší ? Zvládli by ľudia ostrú kritiku svojej osobnosti od najlepších kamarátov ? Čo by sa stalo so spoločnosťou, keby ohováranie nahradila komunikácia face-2-face ? Asi to, že z 200 priateľov na facebooku by nám ostali tak dvadsiati. Nie sme schopní povedať pravdu do očí, nie to ešte povedať, čo k sebe cítime. A tak každý nahadzuje tie umelé úsmevy aby zakryl to svoje presvedčenie: "Tomáš, ty si ale pako." Určite však ani ja nie som z tých, ktorí sú napojený na detektor lží a musia vždy hovoriť pravdu. Musíme si však uvedomiť, čo je to pravda. Prečo by to, čo poviem práve ja, mala byť pravda ? Prečo.... Je to len môj osobný názor na danú vec, na danú otázku. Nikto nevie, či to čo poviem je úprimné, alebo sa len na niečo hrám, len ja to viem. Podobné je to aj so spoločnosťou. Kedy vznikne dokonalá spoločnosť ? Nikdy. Keby som mal takú moc, že vytvorím dokonalú spoločnosť, tak ju musím vytvárať len podľa svojho vlastného názoru, čo si myslím, že je správne. No pre ostatných by to bola len ďalšia obyčajná spoločnosť. Lebo majú iný názor ako ja. Rovnako sa v ľuďoch správa aj nenávisť k ostatným. Prečo to slovo nemôžem nájsť v slovníku cudzích slov ? Tak veľmi chcem vedieť čo to znamená ! Snáď to slovo nie je cudzie ? Mal by som teda vedieť čo znamená ? Áno ja viem čo to znamená, viem čo to znamená pre mňa. Nenávidím ľudí bez humoru, nenávidím emákov, nenávidím Justina Biebera! Prečo ? Existuje snáď nejaké pravidlo, podľa ktorého takých ľudí musím nenávidieť? Je slovo nenávidieť synonymom pre nadávať, či ohovárať ? To, že nemám rád Justina, neznamená, že mu budem nadávať, znamená to len, že sa mi nepáči ako sa správa, ako sa oblieka, ako vystupuje, ako spieva, ale rešpektujem ho, pretože jemu sa tiež možno nepáči ako sa obliekam, ako sa správam a ako spievam. Ľudia by si mali uvedomiť, že nikto nie je dokonalý. Písať o ostatných akí sú zlí a pritom nehľadieť na seba by bolo trochu egoistické Ale ruku na srdce a spýtajte sa samých seba, nepovedali ste aj vy niekedy niečo za neprítomnosti dotyčného? Povedal ste mu to aj do očí ? Nech do mňa teraz hodí pero ten, kto si myslí, že ho má každý rád.... Nehľadajme chyby v druhých, ale začnime ich hľadať v sebe, či nie sme horší ako tí, ktorých ohovárame. Podľa mňa sa ľudia môžu aj milovať, aj nenávidieť, ale musia sa predovšetkým rešpektovať.

Nie je žiadnou novinkou a určite to dávno ovládaš, že príjem živín (naschval nepíšem jedlo) po tréningu je veľmi dôležitý. Obdobie po tréningu je pravdepodobne tým nalepším časom, kedy môžeš svojmu telu dať to čo potrebuje a väčšinu využije na svoj rast a obnovu. Tréning je sám o sebe katabolický - rozpadajú sa svaly, glykogén je podľa dĺžky a intenzity tréningu vyčerpaný a telo sa nachádza v katabolickom stave. Správnym načasovaním a kvalitnou výživou môžeš tento stav rýchlo odvrátiť, čím odštartuješ anabolizmus - kľúčový stav pre každého športovca. Aby si zaručil najlepší efekt po tréningu, vo všeobecnosti by malo jedlo po tréningu obsahovať 300 až 500 kalórii. Samozrejme, nie sú kalórie ako kalórie. Sústreď sa preto na kvalitu. Zloženie tototo jedla by malo byť v pomere 2:1 až 4:1(sacharidy/bielkoviny). Tukom sa radšej v tomto období vyhni, predĺžia vstrebávanie ostatných živín a to spôsobí pomalší nástup anabolizmu. Okrem toho, príliš veľa tukov u niekoho vyvoláva nevoľnosť, obzvlášť po tréningu. Aminokyseliny prípadne proteínový izolát prípadne hydrolyzát sú ideálnym - rýchlym zdrojom bielkovín po tréningu. Ak ich spojíš spolu so sacharidmi, ktorých úloha po tréningu je nie len doplniť vyčerpaný glykogén vo svaloch ale aj stimulovať produkciu inzulínu, ktorý aminokyseliny natlačí do svalov ľahšie. Ak si čítal článok o hormónoch ktorý som napísal, vieš, že inzulín je najanabolickejší hormón... Všetky ostatné látky (ale aj tuk) sa vďaka nemu zabudujú lepšie. Môžeš preto spolu so sacharidmi a proteínom užívať aj kreatín, BCAA, glutamín a iné látky na zvýšenie výkonnosti. Pokiaľ si strážiš telesný tuk, mysli na to, že jedlo po tréningu by malo byť iné ako ostatné jedlá počas dňa. Po tréningu je veľmi vhodné používať jednoduché sacharidy - cukry, ktoré majú vyšší glykemický index, teda rýchlejšie vyvolajú vylúčenie inzulínu a rýchlo sa vstrebávajú. Ovocie alebo med sú ideálnym zdrojom. Kulturisti často používajú maltodextrín alebo iné zdroje cukru. Tieto sacharidy však pre teba nie sú ideálne počas dňa - voľ radšej komplexné sacharidy s nižším glykemickým indexom - celozrnné pečivo, ryža, cestoviny, zemiaky... Ako som už písal, tuku sa radšej v tomto období vyhni. Jedlo po tréningu by malo byť skôr tekuté, lebo tekutina sa rýchlejšie vstrebáva ako pevné jedlo. To dáva priestor na rôzne koktaily alebo sladké jedlá, ktoré môžeš zjesť bez toho, aby si si to neskôr vyčítal. Ak ťa zaujíma po tréningové jedlo z hľadiska bielkovín, tak vedz, že najlepšie sú aminokyseliny, a to tekuté. Aminokyseliny sú vlastne hydrolyzovaný (chemicky predtrávený) proteín, ak máš teda srvátkový hydrolyzát je to ideálny super rýchly zdroj bielkovín (aminokyselín). Srvátkový izolát sa rýchlejšie vstrebáva ako koncentrát, ale neboj sa, nemusíš to brať tak precízne, rozdiel je v minútach. I keď srvátka je perfektným zdrojom rýchlo sa vstrebateľných bielkovín, najnovšie výskumy ukazujú, že spolu s kazeínom je jej efekt lepší. Netreba sa preto báť ani viaczložkových proteínov - majú bohatší aminokyselinový profil a zásobujú svaly dlhšiu dobu. Príklady výborných koktailov po tréningu: Koktail č. 1: 3 dcl vody, 1 celý banán, 2 polievkové lyžice medu, 2 odmerky srvátkového izolátu (najlepšie čokoládový, vanilkový, banánový alebo jahodový) 45 g bielkovín 60-80 g cukrov 0 g tuku 420-500 kalórii Koktail č.2: 3 dcl vody, 200 g sezónneho ovocia (čerešne, jahody, maliny....) 1 pol lyž. medu, 125g tvarohu, 1 odmerka proteínu (čokoláda, vanilka) 37 g bielkovín 60 g sacharidov 2 g tuku 400 kalórii

V tomto článku sa chcem vyjadriť k anabolickým steroidom, ale aj k zakázaným látkam zvyšujúcim výkon z hľadiska vrcholových športovcov. Predkladám vám svoj názor, s ktorým môžete aj nemusíte súhlasiť.





V súčasnosti sa môže človek dozvedieť o týchto látkach hlavne z médií, a to v súvislosti s vrcholovými športovcami, prichytenými pri "dopingu", nelegálnom obchodovaní alebo policajných záťahoch (nič lichotivé, však). Odborné poznatky a skúsenosti tých, ktorý s látkami dopingového charakteru prichádzajú do styku a majú s nimi skúsenosti prakticky neexistujú, iba ak na internetových fórach s touto tématikou. Tu je ale riziko anonymity, teda ten, kto o dopingu píše nemusí byť ten, za koho sa vydáva, nemusí hovoriť pravdu, môže prikrášľovať a vymýšľať si.


Na dvoch protipóloch potom stoja médiá, hľadajúce senzácie, masírujúce náš názor rôznymi škandálmi a nepravdivými informáciami, a tí, ktorí vedia o zákulisí užívania dopingu svoje, so zakázanými látkami majú skúsenosti, či už pozitívne alebo negatívne, či sú to lekári alebo športovci, no svoj názor vzhľadom na verejnú mienku, vychádzajúcu z jediného zdroja informácií na túto tému - médií prezentovať nechcú a ani nemôžu.


Kde je potom pravda? Sú zakázané látky diabolským nástrojom, morálne neprístupným, plným zdravotných rizík alebo zázračnými prostriedkami, ktoré urobia z priemerného človeka superšportovca, zdravého a dokonalého človeka?


Nie je pochýb, že v súčasnom vrcholovom športe, a to hovorím o každom odvetví športu, nie len kulturistike majú zakázané látky svoje miesto. Kto žije v naivite, že tomu tak nie je, nech sa páči. Tí ale potom najviac híkajú, keď niekoho prichytia pri dopingu, daného športovca by najradšej ukameňovali, že si dovolil postupovať takto nečestne voči ostatným čestným športovcom, a tým zradil dobré meno všetkých športovcov.


Nechápu, pretože nechcú pochopiť, že vrcholový šport znamená siahnuť až na samé dno ľudských schopností a možností, vynaložiť všetky fyzické a psychické sily, ktoré človek má. Nechápu, kam až siaha obeta tých, ktorí chcú dosiahnuť maximum.


Psychologická stránka užívania podporných zakázaných látok je taká, že je jednoduchšie trénovať s pomocou týchto látok ako bez nich. Zlepšenia sú badateľné, výkony lepšie a lepšie. Ďalšia vec je, že ľudia majú radi víťazov. Druhý je iba prvý porazený. Ak som ja dosiahol druhé miesto bez podporných látok a víťaz ich použil, nikoho to prakticky nezaujíma, kým ho neprichytia. Nech žije víťaz! Napokon, aj ocenenie finančné je väčšie pre víťazov, ako pre "tých ďalších". O sláve nehovoriac. Nečudo potom, že športovci zvolia dopingové látky, aby toto všetko dosiahli.


Úplne inou kategóriou sú rekreačný športovci, a tu sa dostávam k väčšine populácie. Kým použitie týchto látok u športovcov chápem, u tohto druhu športovcov, teda rekreačných športovcov nie. Snáď len to, že zakázané prostriedky umožňujú lepšiu regeneráciu, športový výkon a napredovanie. Keď môžu športovci, tak aj ja! Ten, kto sa riadi týmto heslom však nevidí ten priepastný rozdiel, medzi ním a športovcom, ktorí je profesionálom, má za sebou celý tím odborníkov a vie presne, čo chce dokázať a ako sa to dá. Neužíva doping preto, lebo sa chce nafukovať pred zrkadlom, ohúriť baby na diskotéke, byť najlepším v miestnej garážovej posilke a tým si dvíhať ego.


Zakázané spôsoby zvyšovania výkonu tu vždy boli a budú, lebo je to ľudská lenivosť, ktorá láka získať to čo chceme s tým najjednoduchším spôsobom. Mnoho ľudí preto reaguje na heslá: "Schudnite ľahko, rýchlo bez diety!", "získajte 5 kg čistých svalov za mesiac, zaručene!" a podobne. Veria v skratky. Tí, čo však niečo dosiahli, vedia, že k naozajstnému a hodnotnému cieľu je cesta zarúbaná a neľahká. Čím viac prekážok však má, tým je cieľ hodnotnejší. Niektorí sa však nepoučia nikdy a hoci im bude aj Vlado Flimel verejne hovoriť, za čo si ho veľmi vážim, že anaboliká nie sú vhodné pre tých, čo nemajú odcvičených 5-6 rokov a príslušný vek, v túžbe po rýchlokvasenom úspechu budú brať tieto látky ako samozrejmosť.


Ak je vrcholový šport iba o nasypanosti, a kto viac sype ten je lepší, prečo potom nie je každú díler anabolík majstrom sveta?


A preto Ti hovorím, to, čo som povedal už viackrát. Pekná postava a zdravý životný štýl sa dá dosiahnuť aj bez týchto látok. Ja som získal tretie miesto na majstrovstvách Slovenska bez použitia steroidov, a viem aj o ďalších, čo dosiahli ešte lepšie umiestnenia bez nich. Nechaj užívanie týchto látok tým, ktorí vedia prečo to robia, majú roky skúseností a za sebou odborníkov. Zapamätaj si, že samozrejme užívaním dopingových látok môžeš veľa získať, ale aj stratiť. Ak nie je Tvojim cieľom dosahovať vrcholové výkony, dopingové látky nepotrebuješ!


Na záver budem citovať myšlienku, ktorá ma veľmi ovplyvnila. Osobne mi ju povedal jeden predajca anabolík: "Ľudia si myslia, akí sú športovci nasypaný. Zo skúsenosti viem, že najviac toho berú nie vrcholový športovci, ale obyčajní chalani."

Každý človek sa aspoň raz denne musí rozhodnúť. To čo spraví si všímajú ostatní ľudia a podľa toho ho hodnotia a tak si vytvára značku. To znamená, že je jedno čo spravím, správne či nesprávne to bude až vtedy, keď to niekto ohodnotí. Ale ani on nevie či je to správne či nesprávne, len vyjadruje svoj názor. A vy hlupáci mu uveríte a správate sa tak ako chce on. Je veľa ľudí na tomto svete ktorí si myslia, že ich názor=pravda. Niekedy dokonca môžu kdesi v kútiku duše súhlasiť s vašim názorom ale oni sú niečo viac ako vy, veď nieje možné aby takí hlupáci si myslei to čo aj oni. Tak si vymyslia niečo iné , čo bude ich pravda a vy zase ostanete blbé opice. Ešte k tej značke. Ako získať takú dobrú značku? No dnes asi len tak, že musíte niekoho zbiť, alebo po každom nadávať a vyhrázať sa, že ich chcete zbiť. Človek sa musí správať dominantne aby ho ostatní rešpektovali. Takže keď sa cítite byť nedominantný, choďte na ulicu niekoho zbiť :-). Ále nie. Dominantným sa môžete stať aj keď ste vtipný a je s vami sranda. Keď ste vonku partia a rozhodujete sa kam ísť, tak väčšina pôjde zrejme za vami, lebo sa chce zabávať. V škole na hodinách, keď ste vzdelaní je tiež väčšinou pravda to, čo poviete vy. Dôležité je aj v akom prostredí sa pohybujete. Dnešný demokratický svet je založený na tom, že väčšina má automaticky pravdu. Tak isto je to aj so spoločnosťou. Lebo v nej je jedno čo si mýslí jedinec, ale pravda je vždy to, čo si mýslí masa a masa je vačšinou ovplyvnená nejakým dominantným človekom, ktorí každého bije :-). A obyčajný človek nechce byť nijak zviditeľňovaný, tak radšej kašle nato. Neviem či je to presne to isté, ale napadla ma jedna spomienka z našej triedy. Učiteľka prišla do triedy s tým, že kto by chcel ísť na výlet do Bojníc. Ruku zdvihlo asi 25 ľudí z 36. Tak dala kolovať papier, na ktorý sa majú tí čo chcú ísť zapísať. Keď sa jej ten papier vrátil, tak väčšine tých zatemnencov asi dopísalo pero. Inak si to neviem vysvetliť, ale napísaní boli AŽ traja :-DDD. Ja som dobre videl kto sa vtedy hlásil a kto bol zapísaný, podľa toho si môžem určiť, kto ten názor má a kto nie. Ale ja viem v čom to je. Príklad: Som dievča. Sedím vzadu. Príde ku mne papier, pozriem sa doň a vidím, že Janka ani Majka nejdú aj keď vtedy zdvihli ruku. No ja síce chcem ísť, ale keď nejdú ony tak nejdem ani ja. Kde je ten názor ? Prečo by o mojom názore mal rozhodovať niekto iný ? A tak ide papier ďalej a každý vidí, že ten pred ním sa nezapísal tak to neurobí ani on. Stavím sa, že keby sa vtedy to dievča zapísalo a po nej aj ďalšie dievčatá (aj chlapci samozrejme) tak na konci sa ešte zapíšu aj Janka a Majka. Davová psychóza. Takíto ľudia sú však ľahko ovládaní. Keď niekto s vlastným názorom, dobrým vyjadrovaním a rečnením začne niečo "zrejme" zmysluplné a správne hovoriť, tak ja sa k jeho názoru pridám. Je jedno, že neviem ani o čom hovorí, že použiva vedecké výrazy, ktoré musím hodinu googliť. Dôležité je, že budem pôsobiť rovnako múdro ako on, veď zdieľam jeho názor. Jasne, že hovorím o voľbách. A potom zrazu každý nadáva na to, čo si zvolil. Takýchto príkladov v spoločnosti sú stovky. Najlepšie sa manipulujú ľudia cez bulvár, cez televíziu. Lebo nikto už nepochybuje o tom, že čo sa povie v televízii je zaručene pravda. Veď oni majú stále pravdu a mne nič iné neostáva len im veriť. Aj vy sa môžete rozhodnúť. Buď si vytvoríte vlastný názor, ktorý bduete prezentovať aj keby sa to niekomu nepáčilo alebo váš názor vytvoria iní, ale aspoň budete IN.

Tak toto bola hneď prvá téma, ktorá ma napadla. Každý pozná pokec.sk a každý teenager tam má svoj nick. Nechce sa mi písať omáčky takže k veci. Čo treba spraviť, keď chcete byť obľúbení a mať na pokeci veľa RPičiek ? Takže chlapci. Musíte si nechať narásť ofinu a kúpiť nejaké lacné okuliare čo musíte mať na očiach, lebo v izbe je tma + šiltovku aby vám vsrtlo z lampy nesvietilo do očí. Ďalej si zaobstarajte nejaké špinavé zrkadlo, 1,3mpix foťák v mobile bez zaostrovania alebo digitálny foťák, ktorý ale nedokáže fotiť bez blesku. Postavte sa teda pred zrkadlo, dajte na seba tú ružovú šiltovku a okuliare aby ste už v tej tme čo sa fotíte hovno videli. Jednu ruku môžete mat vo vrecku, aby to vyzeralo, že dokázete držat foťák aj v jednej ruke. Taže. Keď už ste pripravení, odfoťte sa s bleskom, keď bude polovicu fotky zaberať ten blesk, fotka je dobrá, ak nebude, fotku môžete aj orezať. Ak chcete byť ešte viac sexy ako Justin Bieber, tak si zoberte košeľu, ale nechajte ju rozopnutú, keď nemáte kocky, tak schudnite na 25kg. Potom je to už dokonalá fotka. Na plochu pokecu stačí už len napísať "čaute babenqy, kto pokeca zo zlatim chalanom.. plssky, bez foto nepiste, cmuq" . Za pár minút vám prídu nejaké rpčky, ale vy nieste žiadny žebrák, že si budete písať s trápnymi 4 dievčatmi. Takže si pekne skopírujte čo ste napísali na plochu a dávajte to do každej miestnosti. Počet vašich rpčiek sa musí vyšplhať na minimálne 50. Ak to tak nieje, kopírovanie opakujte 5-10 minút. Teraz ste už takým polovičným pokecákom. Ale čo ďalej. No... Dievčatá, ktoré robia to isté čo vy, s tým že pridajú našpúlené pery vám budú písať najčastejšie. Inteligentnými sa zaoberať nebudeme lebo takým nebudete rozumieť. Každá z modeliek vám položí otázku "si zlaty ako sa mas?" . Nenáhli sa zbytočne do rozsiahleho písania, lebo na to po prvé nemáš a po druhé to ona aj tak nebude čítať, a keď áno, tak odpíše "aha" .... Musíš ju nechať tvoriť... Aspoň na tých 5-10 minút kým ju neprestane baviť klásť vždy tie isté otázky. Dôležité je, aby si odpovedal vždy maximálne 2 slovami. Nechceš predsa aby si sa upísal k smrti a ona ti na tvoju esej napíše "aha". Takže keď sa spýta "ako sa mas" , odpoveiše jej, že "dobre". Nikdy jej nepíš "dobre, a ty?" , pretože ona ti napíše, že "tiez dobre" a klásť otázky musíš ty. A to samozrejme nechceš, keďže musíš odpísať dalším 49 dievčatám. Takže kým ona za 10 minút premrhá svoje otázky a kým prejdeš ty všetkých 50 dievčat, zaberie ti to asi 500 minút = viac ako 8 hodín. Môžeš si to rozdeliť na viac dní a kamarátom možeš vravieť, že si hodiny a hodiny na pokeci a vždy máš o čom písať, bude ti závidieť a to ty chceš. Ak chceš byť cool aj v škole, tak si každý deň nechaj aspoň 30 rpčiek a v škole sa môžeš chvastať s koľkými ľudmi si píšeš a prípadne im nemusíš ani odpisovať aby si bol za totálneho frajera, že ty si môžeš baby sám vyberať. Doma to však zase musíš dohnať, nato nezabudni. Prajem ti teda veľa šťastia pri trávení voľých chviľ. Nejaké veci som ešte nespomenul ale musím ísť odpisovať mojim kamoškám. Majte sa....

"Poďte k tabuli! ". Po zaznení tohto neľútostného výroku so slovami skazy, sa roztrasie pomaly aj ten najmúdrejší žiak, česť výnimkám. Škoda len, že príjemcom tejto nemilej vety som bol práve ja. Predstavujem vám seba, človeka ktorý sa nikdy neučil a vždy len čakal, že to schytá niekto iný. Dnes sa však moja prechádzka ružovou záhradou skončila. Vedel som, že ma čaká ťažký súboj s človekom, ktorý vyvoláva, kladie otázky a s radosťou zapĺňa klasifikačný hárok mnohokrát pestrými číslicami. Bol to profesor chémie. Vlastné vedomosti mi zrejme v tejto chvíli život nezachránia a spoliehanie sa na málo rozvinutú schopnosť čítania z úst ostatných spolužiakov bolo tiež veľmi riskantné, ale dávalo mi aspoň nejakú šancu na úspech. Všetci spolužiaci, ktorým som veril, sa vôbec netvárili, že mi chcú pomôcť, pretože ich tupá tvár s výrazom človeka po nočnej službe mi napovedala, že sa mám spoliehať sám na seba. S veľkou nechuťou som sa postavil na "popravište" a čakal, kedy kat vytiahne svoju sekeru. Po zaznení prvej otázky ma zalial pot. V zadnej lavici sa mi však jeden spolužiak snažil niečo povedať. Keby som tak bol superman s jeho schopnosťou počuť ostatných ľudí, ktorí vám našepkávajú. To by bolo jednotiek. Keďže žiadny z mojich plánov nevychádzal, snažil som sa profesora "zakecať". Dával som mu otázky o prírode, o futbale, skúsil som aj niečo ohľadom chémie, môj mozog vtedy pracoval naplno a snažil sa nájsť nejakú otázku, ktorá by ho dokázala zlomiť. Musel som mu položiť otázku, ktorá by mu ukazovala aký je múdry a zároveň takú, ktorá by ma okrajovo ponížila. A ono mi to došlo! "Pán profesor, nezdá sa vám, že žiaci sú z roka na rok stále hlúpejší a že pre vás to je vždy ťažšie nás niečo naučiť? Veľmi vás v tom obdivujem! " Áno, chytil sa. V tej chvíli pre neho nebolo nič podstatnejšie ako to, že je najmúdrejší na svete a my sme tí hlúpi. Vôbec sa mi nechcelo ho prerušovať. S úškrnom som hľadel na svojich "super" spolužiakov a dával im najavo, kto tento súboj vyhral. Začalo zvoniť a profesor bol na kolenách, jediné na čo sa zmohol bola veta, že pôjdem odpovedať nabudúce. Vedel, že v našej triede sa nedá tvorivo pracovať, nič sa nám nechce, o nič nemáme záujem, o nič zmysluplné. Bral to zrejme s humorom, čo potvrdila aj jeho veta na záver: "Kdybych nebyl debil, tak bych tady nebyl". Myslel tým naozaj to, že táto trieda je totálny prepadák ? Alebo niečo iné ?

Absolútne netuším ako by som začal. V posledný školský deň som odišiel na letnú školu žurnalistiky, ale bolo to ozaj kôli žurnalistike ? Je pravda, že som v živote žiadny článok do časopisu nenapísal a ani ma nenapadlo stať sa žurnalistom. Zaujímam sa hlavne o grafiku, ktorú tiež dosť zanedbávam. Mojim cieľom bolo hlavne spoznať nových ľudí, hlavne dievčatá. Veď je to normálne :-) Nemôžem ale povedať, že sa mi tam nepáčilo. Boli tam strašne milí ľudia s inteligentnou komunikáciou. Až mi bolo divné, čo tam robím ja, ja, čo som samé kokot, piča. No tak som sa snažil trošku zapadnúť a skúsiť nenadávať až tak, tiež som skúsil upraviť prízvuk a šlo to. Hodiny workshopom ma celkovo zaujali, ale nie preto, že to niekedy využijem ako novinár ale len kôli všeobecnému rozhľadu. Témy boli zaujímavé, a keď už som bol v takom prostredí, kde to bol samý novinár, tak som sa rozhodol, že si budem písať blog. Nebude mi vadiť ked to tu nebude nikto čítať. Robím to hlavne pre seba. Určite tu ale nebudem písať nejaké novinky z regiónov. Skôr len moje osobné názory na spoločnosť, väčšinou podané humorným spôsoobm. Takže ak ma niečo napadne, skúsim to dať sem, ale nebude to dlhé, jedoducho pár vetami vyjadrím svoje pocity. A je mi jasné, že od polovičky tohto tu sa už vôbec nezaoberám žurnalistikou aj keď mám taký zavádzajúci nadpis, ale veď, musim vedieť ľudí zmanipulovať :-D